|
|
Keď sa povie Perzská ríša, máme pred očami často krát typické orientálne stavby, nesmierne bohatstvo, príbehy 1000 a jednej noci miesiace sa s myšlienkami na legendárne trhy, hodváb, korenie a kvalitné drahé koberce. Pre niekoho bol odjakživa orient vždy aj Perziou, hoci nie je tomu tak a ide o veľký časový rozdiel. Nuž, bolo by hlúpe celú Perziu schovať do pár viet, preto ani o nej nesmie chýbať čo to viac.
Perzskú ríšu niektorí historici tiež nazývajú Achaemenidovou ríšou. Najväčší rozmach zažila počas 6. až 4. storočia pred naším letopočtom. Stihla figurovať v mnohých aj európskych legendách, pretože bola jednou z najväčších ríš, aké na Zemi existovali v histórií ľudstva schopného zaznamenávať udalosti. Oficiálnym jazykom v Perzii bola aramejčina. Perzia pohltila krajiny ako Babylon, Arménsko, Feníciu a široké územia dnešného Stredného východu. Mali niekoľko hlavných miest ako napríklad Susa (kapitálne hlavné mesto), Persepolis alebo Ekbatana. Do Malej Ázie sa Peržania dostali už v roku 546 p.n.l a postupovali pomalým krokom až ku Grécku. Po tom, ako sa im podarilo poraziť Lýdskeho kráľa Croesusa ovládli Peržania takmer celú Malú Áziu na 200 rokov do chvíle, než ich porazil Alexander Veľký Macedónsky. Alexander tu dorazil v čase, keď mali vybudovaný vlastný druh samosprávy, regióny rozdelené pod svoje správne väčšie mestá starajúce sa o výber daní, vojenskú službu a zodpovedali sa hlavnému kráľovi. Vytvorili tiež cestu a jej značenie vedúcu z východu na západ. Smerovala z hlavného mesta Susa až do Efezu. Peržania sa dostali až do Atén, avšak zásadné námorné bitky prehrali a stiahli sa späť. Perzská ríša v tejto podobe zanikla porážkou kráľa Dáriusa III Alexandrom Veľkým.
Najvýznamnejšími kráľmi Perzie boli Dárius Veľký, Dárius III, a tiež Kýros Veľký. Kýros je známy tiež pod menom Cyrus alebo Keyhusrev a bol tiež prvým, čo rozšíril hranice Perzskej ríše o viac ako násobok rozlohy pred jeho nástupom. Spojil totiž dva perzské národy a dobyl Palestínu s Babylonom. Absolútne prvou deklaráciou o ľudských právach vytvoril práve on, napísaná bola v akádskom klinovom písme. Zásadnou zmenou bolo jeho rozhodnutím zrušené otroctvo a prijatie jeho spísaného zákona o slobodách a právach každého človeka v jeho krajine aj na ich novom území. Dárius Veľký zaviedol systém politiky, ktorá zariadila stálosť vlád menších miest spravujúcich svoj región. Nebyť iných porážok Perzie, mohla pod jeho vedením a následne v jeho systéme krajina zotrvať ešte stáročia bez zmien. Počas Dária Veľkého si vojsko podmanilo aj Macedónsko, územie rozšírilo aj čiastočne viac k východu, no zameranie sa nestrácalo smerom na západ. Snom Perzie bolo vždy obsadiť a podmaniť si Grécko. Xerxes Veľký, syn Dária Veľkého bol odhodlaný vodca vládnuci v rokoch 486 až 465 p.n.l. V roku 484 p.n.l on spolu s vojskom prekročili Dardanely a vstúpili do Európy na drevených lodiach vytvorenom moste. Na svojej výprave mal vraj až dva milióny bojovníkov a niekoľko tisíc excelentne vycvičených zabijakov.
|
|
|
|
|
| |
BITKA PRI TERMOPHYLÁCH (480 p.n.l) |
|
|
|
|
Legenda, ktorú mnohí poznáme ako slávnu bitku pri Termophylách hovorí o Xerxesovi Veľkom a jeho pokuse prejsť do Grécka. Šlo však o skutočnú historickú udalosť, ktorá bola druhou inváziu do Grécka. Prvá bitka sa skončila pri Marathone a na druhú si sami Peržania dávali načas. Bitka pri Termophylách trvala tri dni a bojovalo proti Perzii združenie mestských štátov pod vedením Sparty. Zároveň sa viedol tvrdý námorný boj v blízkosti Artemisia. Len 7000 gréckych mužov pochodovalo do priesmyku pri Termopylách, aby zastavili postup Peržanov. Tí však proti Grékom mali dva milióny vojakov, čo mohlo vyzerať pre obranu v menšine jasnú porážku. Peržania mohli prejsť jedinou cestou a práve tam udrel kráľ Leonidas zo Sparty. Tvrdý sparťanský výcvik a vojenské vzdelanie už od malička vytvorilo z najmä Spartských bojovníkoch silných mužov vojenského umu, schopných reagovať a tvrdo bojovať. Preto dokázali v menšine najmä svojou taktikou poraziť nepriateľa neskúseného na takéto podmienky. Zradil ich však Efialtes, ktorý Peržanom ukázal cestu cez hrebe, pričom tak oslabil a porazil obranu Grékov. Kráľ Leonidas zostal brániť len s troma stovkami Sparťanov a700 Thespianmi. (z histórie vieme, že Thespiánci proti Tébam neustále bojovali a súperili, podľa niektorých zdrojov sa obrany zúčastnili aj Tébania. Možno ich teda spojila hrozba Perzie a bojovali ako jeden národ.) Hoci Gréci vtedy boli porazení, boli príkladom tvrdej sily a odvahy mužov. Dodnes sa používa pojem „sparťanské podmienky“ a „sparťanská výchova“ pre vyjadrenie náročnosti danej veci.
Poloha miesta je: +38° 48' 2.67", +22° 32' 42.78"
Zväčšiť mapu
|
|
|
Pripomíname, že kopírovanie textov a obrázkov a ich akékoľvek ďalšie používanie bez vedomia a súhlasu autorov sú prísne zakázané.
|
|
