|
|
509 km dlhá trasa je turistickým chodníkom na podobný spôsob, ako existujú chodníky u nás. Turistickými značkami onačená trasa, o ktorú sa postarali nadšenci turistiky a tiež spisovatelia náučného sprievodcu po tejto ceste, vás prevedie zaujímavými miestami oblasti dávnej Lýkie. Trasa je náročná na čas, fyzičku a dá sa povedať že aj na financie. Trasa oficiálne začína v prímorskom mestečku Fethiye. Keďže aj významné sídla boli zväčša pri pobreží, aj trasa sa tiahne v jeho blízkosti a neraz prechádza do vnútrozemia. Vedú vás pritom spomínané značky, ktoré tvoria dva pruhy – červený a biely. Ak by ste narazili na jednom mieste na značku dvojpruhovú a v blízkosti aj na dve rovnaké pruhované značky nad sebou, znamená to, že väčšia značka vás prevedie po nejakom zaujímavom mieste na okolí a klasická značka smeruje na pokračovanie trasy. Ak sa vám niekoho podarí stretnúť, zväčša pôjde o európskeho nadšenca. Poväčšine však správneho človeka, ktorý takmer vždy chýbajúcu značku vníma ako nutnosť pomôcť ostatným v orientácii. Ak teda značka niekde chýba a mala by tam byť, neraz ju môže nahradiť nejaký predmet, stuha, špagát so štítkom, alebo malá kamenná mohyla niekde na viditeľnom mieste. Všade sa však môžete stretnúť aj s úmyselným ničením nie len „vtipných“ turistov ale aj miestnych. Trasa sa pritom skladá z chodníkov, ciest, neraz aj miest kde sa cesta stráca.
Miesta ležiace na trase Lýkijskej cesty, ktoré sa istotne oplatí vidieť sú naozaj viaceré. Prejsť si túto trasu a nemať fotoaparát je hriech. Toľko nie len prírodných krás možno objaviť po svojich, ako sa vám bežne nenaskytne. Neraz narazíte na miesta, ktoré majú pre archeologický charakter veľký význam, ale nikde nikoho, čo by strážil vaše činy, ako hocikde inde v múzeu. Určite hneď na začiatku venujte čas preskúmaniu malého mestečka Fethiye. Je tu prístav, niekoľko kaviarničiek, obchodíkov a jednoduchšie ubytovanie. Miestni si pomaly uvedomujú, že sú úvodom k miestami náročnej a inokedy zas pohodlnej túry po starej Lýkii. 8 kilometrov na juh smerujte na dedinku Kayaköy , ktorá je významná množstvom starých opustených domov, starobylým mestom Carmylessos. Práve na troskách Carmylessosu bolo postavené Levissi a Levissi je ešte grécky názov mesta, ktoré po obsadení Turkami celkom pripadlo Turecku, na čo ho pomenovali Kayaköy. Nachádzajú sa tu aj podivné skalnaté hladké útvary, ktoré skôr upútajú geologicky založených cestovateľov. V blízkej oblasti je pritom možno nájsť aj zvyšky starej školy. Opustené múry sú tu aj z čias občianskej vojny, kedy bolo grécke obyvateľstvo vysídlené a oblasť nie celkom obsadilo turecké obyvateľstvo. Do dnes je táto lokalita skôr miestom pokojným, viac zanedbaným a turizmus v ňom príliš nerozkvitá. Pritom je to škoda. Ak máte čas, vydajte sa ku kláštoru Afkula. Spýtajte sa miestnych na cestu, pokiaľ vaša mapa neukáže jeho polohu. Ako náhle sa však dostanete ku kopcu s nízkym lesíkom, vedie k nemu len jediná cesta. Kláštor je pritom dômyselne vysekaná stavba do skaly, ktorú vytvoril podľa legendy jediný mních Elefterios a pracoval na ňom do konca svojho života. V skalách sú tak vytesané miestnosti ako aj vnútorné priestory. Niektoré miesta vyzdobené na modro majú byť odrazom prítomnosti blízkosti mora. V blízkosti kaplnky však aj zub čas zničil časť vodovodnej sústavy. A možno jej na onen svet pomohli aj náhodní pocestní. Celý Kayaköy je pamiatkou už nekoľko rokov chránenou UNESCom. Mohli by sme ho tiež nazvať opusteným mestom duchov. Mnohé z domov predsa pôsobia strašidelne. Cez komplikovaný svah Baba Dagi sa môžete dostať k motýliemu kráľovstvu. Práve pre neobývanosť a nenarušenosť miestnej prírody sa tu nachádza niekoľko druhov motýľov, mimo iných aj niektoré vzácne druhy. Ak sa vám podarilo dostať bez zranenia a po súši až sem, zagratulujte si, lebo istotne už máte niečo za sebou.
Ďalším zaujímavým miestom je Üçagiz. Malá rybárska dedinka pri pobreží Stredozemného mora má cestnú komunikáciu spájajúcu mestečku so zvyškom krajiny len niekoľko rokov. Dovtedy sa miestni dostávali do Antalye jedine loďou alebo náročnou túrou. V okolí mesta sa nachádzajú cenné hrobky z Lýkijskej doby a keďže celé mesto je tak trochu zakonzervovaný historický miniskvost, vláda obmedzila výstavbu. Odporúča sa v mestečku stráviť aspoň tri dni, aby ste jeho čaro naozaj objavili. Ale to sa hovorí o mnohých miestach na svete, a človek žije na to príliš krátko, že mám pravdu? Ďalej sú to v skalách vytesané obydlia a chrámy v pohorí Myra, opäť hrobky rôznych tvarov, prípadne aj krásny orientačný bod hora Tahtali. Nezabúdajme na Olympos, horu vysokú 2388 metrov nad morom. Pod ňou sa rozprestiera rovnomenné mestečko, alebo skôr množstvo roztrúsených zvyškov budov antického mestečka. Miesto je z archeologického hľadiska veľmi významné, veď viacero miest by si zaslúžili záchranu, sami máte možnosť sledovať a nerušene sa prechádzať po antických uliciach. Pre hustý porast na väčšine územia je to však viac problém, než bezstarostná prechádzka. Nuž a pri Kemeri už spomínané lákadlo Chimaery sú práve vytryskujúce plyny z hory Olympos. Tie ako náhle vychádzajú na povrch, vznietia sa a horia. Názov tieto plyny a pukliny získali pre podobnosť s Chymérov. Veľkosť plameňov bola v minulosti oveľa väčšia. Dnes má len pár desiatok centimetrov.
|
|
|
Pripomíname, že kopírovanie textov a obrázkov a ich akékoľvek ďalšie používanie bez vedomia a súhlasu autorov sú prísne zakázané.
|
|
